Potrebujete poradiť?
Telefón +421 2 6820 6080
Chystáte sa vymeniť disky na aute a neviete, aké si vybrať? V prvom rade by ste sa mali zamerať na správne rozmery. V tomto článku vám tiež prezradíme, prečo je dôležité mať homologizované disky, či sú lepšie alu disky alebo „plecháče“ a či sa oplatí opravovať poškodené disky.
Hliníkové disky zvyšujú estetickú hodnotu vozidla, ale sú náchylnejšie na mechanické poškodenie.
V článku sa dozviete:
Nové disky (inak nazývané elektróny) dokážu úplne zmeniť vzhľad vozidla. Pri ich výbere by však estetická stránka mala ustúpiť do pozadia. Najdôležitejším faktorom sú správne rozmery, na ktoré sa môžete spoľahnúť, pokiaľ ide o jazdné vlastnosti vozidla, a tým aj o bezpečnú jazdu. Rozmery diskov stanovuje výrobca pre každý typ vozidla na mieru a nájdete ich vo veľkom technickom preukaze alebo priamo na ráfiku.
Základnými rozmermi sú šírka a priemer disku, ktoré výrobca automobilu uvádza v palcoch. Pred kúpou si však musíte zistiť aj počet skrutiek a ich rozstup. Môžete použiť aj disky s alternatívnymi rozmermi, ktoré sú homologizované pre vaše vozidlo, ale nie sú uvedené v technickom preukaze. Na zápis do preukazu budete potrebovať typový list, ktorý vám vystaví predajca diskov.
Jednotlivé označenia vám vysvetlíme v nasledujúcich riadkoch. Ak si s týmito číslami nechcete lámať hlavu, môžete si vybrať disky priamo podľa modelu vozidla.
Aby označenie diskov nenarušilo ich vonkajší vzhľad, je umiestnené na vnútornej strane ráfika. Uvedená kombinácia čísel a písmen na disku by mala byť totožná s údajmi v technickom preukaze. Čo jednotlivé rozmery znamenajú?
Ukážme si všetko na príklade 7,5J x 17 ET34 5×120:
Jediný rozmer, ktorý nenájdete v technickom preukaze a väčšinou ani na diskoch, je veľkosť stredového otvoru. Tá závisí od výrobcu. Vzhľadom na rozsah použiteľnosti na viacerých modeloch vozidiel môže byť otvor väčší. Vycentrovanie disku a elimináciu vibrácií potom riešia vymedzovacie krúžky, ktoré sú súčasťou balenia.
ET, čiže zális kolesa, udáva vzdialenosť od pozdĺžnej osi kolesa k vnútornej dosadacej ploche. Pre jasnejšiu predstavu to znamená, ako veľmi koleso vyčnieva von z blatníka. Čím je hodnota ET vyššia, tým bude koleso vsunuté viac do stredu auta. Pri nižších hodnotách sa vzdialenosť medzi pravým a ľavým kolesom na náprave zväčšuje a kolesá tak budú viac vysunuté smerom do vozovky.
V uvedenom príklade je teda zális 34 milimetrov, hodnoty ale môžu byť aj nulové alebo záporné. Takéto hodnoty však vidíte na diskoch pre osobné autá len zriedka, typické sú skôr pre nákladné vozidlá.
Zális kolesa nesúvisí len s estetikou vozidla, ale je aj dôležitým bezpečnostným parametrom. Ak by ste na aute používali disky s nevhodnou veľkosťou ET, ovplyvnilo by to zatáčanie. Buď by bolo veľmi namáhavé, alebo by si to vyžadovalo veľkú koncentráciu aj pri jazde po rovine. Pri plechových diskoch je preto nutné dodržiavať hodnotu ET uvedenú v technickom preukaze. Hliníkové disky sú v tomto ohľade flexibilnejšie – rozdiel ± 5 milimetrov nepredstavuje zásadný problém.
Pri výbere diskov je potrebné poznať aj počet skrutiek a ich rozstup.
Správne rozmery diskov pre vaše vozidlo nájdete v technickom preukaze. Vyznať sa v týchto údajoch však môže byť pre niekoho zložité. Preto existuje ešte jednoduchší spôsob výberu diskov pre vaše auto. Je to 3D konfigurátor nášho dodávateľa diskov, ktorý sa používa veľmi intuitívne. Stačí zadať VIN kód alebo vybrať zo zoznamu:
Na základe jednej alebo druhej informácie vám systém zobrazí ponuku diskov vhodných pre vaše vozidlo. Po kliknutí na konkrétny typ diskov zároveň uvidíte, ako budú na aute vyzerať. Potom už len stačí daný typ vložiť do vyhľadávania k nám na e-shope a objednať.
Niekedy sa na diskoch môžete stretnúť s označením H2, napríklad 7,5J x 17H2 ET34. Ide o profil pätky disku, od ktorého sa odvodzuje jeho pevnosť.
Aby bol disk tuhší, jeho konštrukcia je zosilnená pomocou humpov, čiže hrboľčekov, ktoré zabezpečujú pneumatike, aby sa pri pôsobení bočných tlakov počas jazdy nezdeformovala smerom dovnútra disku. Najčastejšie sa to stáva pri jazde v zákrutách alebo pri defekte. Na trhu existuje viacero profilov, v prípade označenia H2 je konštrukcia disku zosilnená dvojitým hrboľčekom.
Aké sú rozdiely medzi hliníkovými a plechovými diskami? Pri výbere nezáleží len na vzhľade a cene, ale aj na ďalších vlastnostiach.
Plechové disky sú svojou konštrukciou odolnejšie proti mechanickému poškodeniu a ich „ťažšia váha“ prináša ovocie najmä v zime. Zabezpečujú lepší kontakt s vozovkou, takže sa auto lepšie ovláda na snehu alebo blate. Ak na nich dáte kryty kolies, vytvoríte tak ešte lepšiu bariéru proti kamienkom a nečistotám, ktoré by sa mohli dostať do brzdového systému. Na rozdiel od hliníkových sú však náchylné na koróziu a je potrebné ich pravidelne ošetrovať antikoróznym náterom.
Hliníkové disky sú ľahšie, čo má pozitívny vplyv na spotrebu paliva a dĺžku brzdnej dráhy. Sú však zraniteľnejšie ako plechové, napríklad pri náraze do obrubníka. Veľkou výhodou je ich odolnosť proti korózii a jednoduchá údržba. Alu disky si väčšina majiteľov vozidiel vyberá pre ich lepší vzhľad, a to aj napriek vyššej obstarávacej cene.
Kompromisom medzi plechovými a hliníkovými diskami sú hybridné disky. Špice majú vytvarované podobne ako elektróny, preto sa im veľmi podobajú. Sú však vyrobené z ocele, takže ich cena je porovnateľná skôr s plechovými diskami. Hybridné disky sú preto ideálnou voľbou pre tých, ktorí si potrpia na vzhľad svojho vozidla, ale zároveň by chceli aj niečo ušetriť. Sú homologizované pre väčšinu zavedených značiek automobilov a schválené na používanie so snehovými reťazami.
Hybridné disky sú univerzálnou a cenovo výhodnou alternatívou alu diskov.
Každý disk musí byť schválený, tzv. homologizovaný, na použitie na danom type vozidla. Toto schválenie príslušným úradom zaručuje, že spĺňa všetky technické a bezpečnostné štandardy a môže sa používať v cestnej premávke. Disky určené na používanie na európskych cestách sa podrobujú rôznym testom a skúškam pod dohľadom renomovaných skúšobní TÜV. Najdôležitejším testovaným parametrom je pevnosť disku, ktorá sa zisťuje
Pred kúpou diskov je veľmi dôležité skontrolovať ich homologizáciu. Na trhu sa totiž objavuje veľa falzifikátov diskov, s ktorými je jazda hazardom. Ako zistiť, či nejde o nehomologizovaný disk?
Na čelnej strane v blízkosti otvoru pre ventil hľadajte označenie KBA, ABE alebo E v krúžku s radom čísel, ktoré predstavujú číslo schválenia. Toto označenie falzifikáty nemajú. Predajca diskov by vám mal tiež vystaviť typový list v slovenčine, ktorý je zárukou, že sú disky homologizované. Okrem čísla schválenia a certifikátu skúšobne v ňom nájdete aj:
Nehomologizované disky sú na prvý pohľad takmer nerozoznateľné od originálu, preto je dôležitým kľúčom k ich odhaleniu vyššie uvedené označenie. Ak budete používať disky, ktoré neprešli záťažovými testami a nevyhovujú bezpečnostným normám, koledujete si:
V horšom prípade ohrozíte svoju bezpečnosť a tiež bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Kvalita materiálu nehomologizovaných diskov je totiž taká slabá, že sa špice môžu zlomiť aj pri jazde cez hrboľ v päťdesiatkilometrovej rýchlosti.
V bežnej premávke disky neustále „dostávajú do tela“. Preto by ste na parkovisku len ťažko hľadali vozidlo, ktoré nemá disky poškodené kamienkami, zimným posypovým materiálom alebo neopatrným parkovaním pri obrubníkoch. Tieto kozmetické nedostatky však nemajú vplyv na jazdné vlastnosti elektrónov. Pozor by ste si mali dať na závažnejšie poškodenia, medzi ktoré najčastejšie patrí:
Geometrické deformácie sa negatívne podpisujú na riadení alebo majú vplyv na neštandardné opotrebovanie pneumatík. Preto na nič nečakajte a navštívte špecializovaný servis, kde vám disky skontrolujú a prípadne opravia.
Do renovácie diskov sa môžete pustiť aj sami, ale musíte počítať s časovou náročnosťou.
Aj keď sa na vašich diskoch podpíše nejaké mechanické poškodenie, nie je to dôvod na paniku. Pokiaľ poškodenie nie je fatálne, ruky odborníka uvedú disky do pôvodného stavu. Odborník bude tiež schopný posúdiť, či sa viac oplatí oprava alebo nákup nových diskov.
V rámci opravy sa disk namočí do špeciálneho kúpeľa na odstránenie laku a potom sa pieskuje. Tým dôjde ku kompletnému odstráneniu pôvodnej farby a laku. Nasleduje narovnanie predných a zadných okrajov disku, zváranie prasklín alebo navarenie chýbajúcich úlomkov. Zváranie však znižuje pevnosť disku, takže toto predĺženie životnosti väčšinou nemá dlhodobý potenciál.
Pri renovácii je tiež potrebné odstrániť pôvodný lak, zaceliť nerovnosti a disky znovu nalakovať. V prípade leštených diskov ide o náročnejší proces, ktorý nemusí byt finančne výhodný.
Ak sa do renovácie chcete pustiť sami, obrňte sa trpezlivosťou a vyhraďte si dostatok času. Budete potrebovať:
Len čo dáte kolesá dolu z auta, môžete sa pustiť do brúsenia. Začnite najhrubším brúsnym papierom a zbrúste pôvodný náter tak, aby vznikol matný povrch. Potom proces opakujte, aby ste dosiahli čo najjemnejší povrch. Po brúsení je potrebné povrch odmastiť a očistiť, na postihnuté miesta naniesť tmel, nechať zaschnúť a znovu jemne zbrúsiť.
V ďalšom kroku už prichádza na rad plnič – základný lak, ktorý nanesiete na postihnuté miesta. Ten necháte zaschnúť a opäť jemne zbrúsite. Na hladký povrch bez škrabancov potom nanesiete až dve vrstvy základnej farby a niekoľko vrstiev finálnej farby. Nakoniec všetko zafixujete bezfarebným lakom.
Vyberáte nové disky? Nenaleťte na falzifikáty a kúpte si kvalitné, homologizované disky, ktoré vášmu autu padnú ako uliate.
Zdroj fotografií: Depositphotos
